Dnes je moderný pojem duálne vzdelávanie, čo je nesporne dobrá myšlienka, i keď je to len znovuobjavenie teplej vody. Tento systém tu totiž roky dobre fungoval, nejde totiž o nič iné ako o previazanie učebných odborov s praxou, čo bývalé učňovky zabezpečovali. Systém delenia stredných škôl na gymnáziá, priemyslovky(či školy so študijnými odbormi) a učňovky(či školy z učebnými odbormi) mal svoje opodstatnenie. Zliatie priemysloviek a učňoviek pod názov stredné odborné školy, bol možno dobre myslený no prináša aj negatíva.
Priemyslovky zostali priemyslovkami so študijnými odbormi s maturitou a s učňoviek sa stali stredné odborné školy, ktoré okrem učebných odborov začali otvárať aj študijné odbory. Postupne sme sa dostali k tomu, že nielen tí najlepší z 3 ročných učebných odborov bez maturity môžu pokračovať v ďalšom 2 ročnom štúdiu na získanie maturitného vysvedčenia, čo bolo logické, ale vznikli odbory s označením „K“, kde absolvent získa za 4 roky aj maturitu aj výučný list. Tento hybrid už je podľa môjho názoru systémová chyba. Systémová chyba je, ak aj žiak z priemyslovky, keď má prospechové problémy prejde na Strednú odbornú školu (bývalú učňovku) na rovnaký, či príbuzný študijný odbor a je zrazu vyznamenaný.
Preto riaditelia priemysloviek sa snažia o zadefinovanie rozdielu medzi strednými školami a špecifikáciu odlišností medzi absolventmi stredných škôl. Preto aj prijali na zasadnutí Sekcie SPŠ spoločné stanovisko, ktoré uvádzam v plnom znení:
Sekcia Stredných priemyselných škôl pri ASOŠS na ostatnom valnom zhromaždení v marci 2015 konštatovala dôležitosť načrtnutia smerovania Stredných priemyselných škôl na Slovensku.
Od apríla do októbra 2015 sa uskutočnili 3 pracovné stretnutia riaditeľov SPŠ s názvom „Quo vadis, priemyslovka 2015?“, ktorých výsledkom je spoločné vyhlásenie obsahujúce kroky k skvalitneniu vzdelávacieho procesu a zadefinovaniu postavenia a odlišností priemysloviek v systéme stredných odborných škôl.
Priemyslovky nemôžu a nechcú žiť z doterajšej slávy. Chcú napredovať a ponúknuť nie len získanie zručnosti, ale hlavne vytvárať priestor pre tvorivosť a inovatívnosť v procese moderného vzdelávania v súčinnosti so zamestnávateľmi, trhom práce i vysokými školami.
Kroky vedúce k zvýšeniu kvality priemysloviek na Slovensku sú rozdelené do dvoch etáp a zhrnuté v bodoch:
Zadefinovať kde sú SPŠ nezastupiteľné a aké sú odlišnosti škôl s učebnými a študijnými odbormi (SOŠ, SPŠ)
Podporiť školy s dlhodobo budovanou odbornosťou (stabilné školy s požadovanými odbormi)
Podporiť regionálne potreby a špecifiká firiem a praxe v regióne
Splniť požiadavku zahraničných investorov na odborné schopnosti využívané v cudzom jazyku, zaradiť povinne odborný cudzí jazyk (stanoviť objem vyučovacích hodín a počet maturitných otázok)
Časť praktickej prípravy v poslednom ročníku realizovať prostredníctvom dlhodobejších odborných stáží vo firmách a u zamestnávateľov, pričom výstupom je riešenie problému – komplexná úloha môže byť prezentovaná v cudzom jazyku a po splnení kritérií môže byť uznaná ako náhrada PČOZ MS
Podporovať myšlienku e-testovania aj v TČOZ MS, kde na databáze otázok spolupracujú zamestnávateľské zväzy a združenia a vysoké školy
Vytvoriť podmienky pre pružnejšiu a efektívnejšiu spoluprácu so zamestnávateľmi
Podporiť a rozvíjať spoluprácu s vysokými školami, aby najmä SPŠ boli „dodávateľmi“ kvalitných odborne fundovaných študentov technických univerzít
Systémovo riešiť nedostatok kvalifikovaných učiteľov odborných predmetov, vytvoriť podmienky na zatraktívnenie výučby odborných predmetov pre odborníkov z praxe.
