Školy nie sú reštaurácie

Autor: Peter Papík | 14.2.2015 o 14:59 | Karma článku: 6,10 | Prečítané:  1622x

V piatok 13. februára uverejnil denník SME článok Jozefa Šimončiča „Aj o vysokých školách rozhoduje trh“. Dovolím si s názorom autora v článku nesúhlasiť. Môj pohľad je iný.

V článku (http://komentare.sme.sk/c/7643973/aj-o-vysokych-skolach-rozhoduje-trh.html ) autor píše, že počet vysokých škôl by nemal byť nijako regulovaný („V slobodnom trhovom prostredí nemožno brániť tomu, aby napríklad vysoké školy vznikali za každým rohom alebo na každej dedine, pretože je to spotrebiteľ – študent, ktorý si vyberie školu, o ktorú má záujem.“)  podobne ako napríklad pri reštauráciách, kde štát nereguluje ich počet a ani nás nijak netrápi či ich je veľa, alebo málo, o tom či prežije rozhoduje výlučne trh („Pretože napríklad ani minister hospodárstva bez podrobnej znalosti trhu nemôže tvrdiť, že reštauráciami je slovenský trh už dostatočne saturovaný, a preto treba niektoré z nich zrušiť alebo nepovoliť ich vznik.“)

Myslím si však, že tu je jeden podstatný rozdiel. Či si niekto otvorí reštauráciu, alebo nie, záleží len od neho, dáva do toho svoje peniaze a nepýta ich od štátu. Ak sa mu darí, zostane na trhu, ak nie, reštauráciu zatvorí. Lenže školy sú financované z verejných zdrojov, a keď vznikne škola má na tieto zdroje nárok. Keďže tieto zdroje prerozdeľuje štát, tak má aj nárok podľa mňa povedať, čo financovať bude a čo nie. Ak to robiť nebude a vzdá sa tejto úlohy, tak poruší jeden zo základných prvkov zastupiteľskej  demokracie, že o verejných zdrojoch rozdeľujú zvolení zástupcovia, ale najmä bude trestuhodne mrhať týmito prostriedkami, lebo bude financovať aj študijné programy, ktoré evidentne nepotrebuje a potom následne bude dávať peniaze na podporu nezamestnaných a bude platiť rôzne rekvalifikácie. Ak si štát správne nastaví a vyváži dopyt po absolventoch a ponuku študijných odborov ktoré bude financovať, tak náklady na absolventa budú oveľa menšie a efektívne využité. Ak sa štát tejto úlohy vzdá, alebo ju nezvláda, tak vychádza veľa absolventov, ktorých diplom nemá žiadnu hodnotu a môžu si ho dať akurát zarámovať, lebo do práce ich nik nevezme. Budú vychádzať zo škôl absolventi, ktorí si našli ľahkú cestu k diplomu, aby si predĺžili mladosť, ale na to aby sa uplatnili budú musieť absolvovať štátom platené rekvalifikácie.

No a že vysokú školu by nemala mať každá dedina si myslím aj preto, že kvalitná vysoká škola má mať jednak odborné zázemie a kvalitné podmienky na štúdium(profesorov, výskum, spolupráca s praxou, knižnice....), ale aj kultúrne zázemie na intelektuálne formovanie študentov. Vysoká škola by mala byť dominantnou a uznávanou výchovnou vzdelávacou a výskumnou inštitúciou v regióne i celom štáte. Robiť prednášky v prenajatých hoteloch, reštauráciách, základných školách, či dokonca v izbe bytu sa dá rešpektovať v bojových podmienkach vojny, či totality, ale nie v rozvinutom slobodnom demokratickom štáte pre ktorý je vzdelanosť na poprednom mieste. My takým štátom rozhodne nie sme, ale aspoň by sme sa mohli pokúsiť tam smerovať.

A v meste, kde sídli vysoká škola môže byť aj veľa ničím iným neregulovaných reštaurácií, len kvalitou jedál a ponúkaných služieb, ale na vysoké školy, či školy všeobecne by sme naozaj mali mať naozaj iné parametre.



 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?