Ponuka a dopyt v školstve

Autor: Peter Papík | 26.10.2014 o 17:56 | Karma článku: 5,65 | Prečítané:  678x

Žijeme v dobe, keď sa väčšina vecí riadi dopytom a ponukou. Po čom dopyt je, to sa vyrába, dováža, ponúka a predáva. Treba priznať, že aj tu nie vždy rozhoduje kvalita. V školstve sa však na to, čo je dopyt pozerá každý inak. Dopyt, podľa niektorých, je na stredných, či vysokých školách záujem o jednotlivé študijné odbory. Podľa iných je to záujem o absolventov na trhu práce.

No trhovo vzaté je dopyt jedno aj druhé, jeden nazvime ho vstupný, je záujem o štúdium a druhý nazvime výstupný, je záujem o absolventov. Teraz, keď prebieha schvaľovanie takzvaných plánov výkonov na stredné školy, kde sa stanovujú počty žiakov prvých ročníkov, je debata o týchto dopytoch aktuálna a i dosť horúca. Ktorý dopyt by mal byť určujúci? Niekto hovorí, že treba nechať rodičom a záujemcom o štúdium voľný výber a trh si s prípadnými prebytkami, či nedostatkom absolventov poradí. Druhá strana zase namieta, že sa treba vrátiť k smerným číslam a štát by mal podporovať a financovať tie študijné odbory, ktoré neprodukujú nezamestnaných.

No a aká je situácia dnes? Pokiaľ ide o stredné školy, tak návrh na počty žiakov, predkladá zriaďovateľ poslancom samosprávnych krajov a tí ho schvaľujú. Treba povedať, že veľakrát bez adekvátnej znalosti situácie. Ponúka sa väčší počet miest, ako je počet reálne končiacich žiakov na základných školách, ale neponúka sa ani taký počet ako žiadajú stredné školy. Sú to tiež nejaké „smerné“ čísla , ktorým však podľa mňa chýba reálna analýza zamestnateľnosti absolventov. Výsledok ? Aj kvalitné školy bojujú o žiakov, aj školy, ktoré jednoznačne produkujú zamestnateľných absolventov majú na vstupnom dopyte menej žiakov, ako by potrebovali. Lebo na vstupnom dopyte sa nevyberá podľa požiadaviek trhu práce a ani podľa toho, na čo kto z uchádzačov má predpoklady.

Podľa mňa sa nedá ani celoslovensky povedať, že tieto odbory áno a tieto nie, lebo v mnohých prípadoch je regionálna záležitosť. Tiež nie je škola ako škola, jedna môže pripravovať kvalitných absolventov v danom odbore a iná nie. Ale na základe analýzy by podľa mňa štát mal povedať aké profesie sú potrebné a dotovať ich a aké sú prebytkové a tu by ich nemusel zatvárať, ale dotovať menej, prípadne žiadať o finančnú spoluúčasť záujemcov o takéto štúdium. Ale najmä by mala byť k dispozícii potrebná analýza.

Zopakujem čísla, ktoré som už raz v blogu uviedol, sú z júna 2014 :

Zo stredných škôl vychádza ročne asi 50 000 absolventov. Z toho ide na vysoké školy asi 30 000 absolventov,  15 000 skončí v evidencii nezamestnaných, prípadne sa umiestni mimo študovaný odbor. Vo vyštudovanom odbore sa zamestná len asi 5 000 absolventov, čiže 10 %. Zamestnávateľom do dôchodku ročne odíde viac ako 30 000 kvalifikovaných pracovníkov, zo stredných škôl však vyjde iba menej ako 5 000, ktorí ich môžu nahradiť!  

Pri školstve si treba uvedomiť, že príprava absolventa trvá štyri roky. Zatvoriť študijný odbor je ľahké, obnoviť ho oveľa ťažšie. Donúti nás to už konečne spraviť dôkladnú odbornú diskusiu škôl a zamestnávateľov z ktorej vyjde kvalitná analýza, alebo sa nepoučíme a budeme sledovať ako od nás odchádzajú zamestnávatelia zo Slovenska za kvalifikovanou pracovnou silou preč?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?