Každé školenie niečo stojí. Už sme na školách zažili rôznych multiplikátorov, ktorí prešli systémom školenia a potom školili učiteľov škôl. Napríklad mňa i ďalších kolegov , ktorí tvoríme maturitné otázky každoročne a sme spoluautori Školského i Štátneho vzdelávacieho programu „svojho“ študijného odboru, po prechode na nový systém tvorby maturitných tém a zadaní školil multiplikátor, ktorý nikdy nestvoril jedinú maturitnú tému. Preložené do zrozumiteľného jazyka : on bral peniaze a my sme aj ďalej robili maturitné zadania a skúšali ich.
Teraz chcú školiť kariérnych poradcov, čo je podľa mňa úplne zbytočné a ideme zase vymýšľať teplú vodu. Podľa mňa kariérny poradca nevyrieši nič. Najlepší kariérni poradcovia pre končiacich študentov sú odborní učitelia v tom ktorom odbore. Oni jediní, ak sú to ľudia na svojom mieste a ja poznám takých veľa, majú kontakt na prax, pretože ju pre študentov zabezpečujú, majú prehľad o firmách a v regióne, kde pôsobia a môžu študentom poradiť. Oni však voľné miesta nevytvoria a ani neprinútia študenta nastúpiť na voľné miesto ak tam ísť nechce. V odbore na ktorom vyučujem je situácia taká, že mám na stole vyše 10 ponúk na pracovné miesto pre absolventov študijného odboru, ale z končiacej triedy drvivá väčšina chce pokračovať v štúdiu študijného odboru na vysokej škole. Takže miesta zostanú neobsadené. A s týmto žiadny kariérny poradca nič neurobí. Podobne ak je niekde opačná situácia, že ponuka práce momentálne nie je, tiež to nevyrieši kariérny poradca.
Samozrejme každý odborný učiteľ sa vyzná a má zmapovaný svoj odbor a ak máte, čo je bežné na škole, širšiu ponuku odborov, tak odborný učiteľ nepozná podrobne situáciu v iných odboroch. Ale na to je zase na škole zástupca riaditeľa pre odborné predmety, ktorý má toto koordinovať, pretože aj tak každý sociálny partner z praxe , ktorý so školou vstupuje do jednania, tak jedná s vedením školy. Takže načo kariérny poradca?
V správach zaznelo, že to nebude na škole nová funkcia, ale vznikne preškolením výchovných poradcov. No hoci to nemusí byť pravidlo, ale podľa ich súčasnej náplne práce ju vo veľkej miere vykonávajú všeobecnovzdelávací učitelia a tí samozrejme o zmapovaní terénu v uplatnení absolventov po jednotlivých študijných odborov nemajú požadovaný prehľad. A na rozdiel od nich odborný učiteľ, ktorý má kontakt na prax a pozná jej požiadavky, môže aj priamo ovplyvniť zmeny v obsahovej náplni učebných osnov predmetu.
Takže sa ďalšie peniaze minú na školenia kariérnych poradcov, ktorí budú naučení rozprávať o tom, ako by to malo byť s uplatnením absolventov. Nevyriešia však vôbec nič.
Ako by to malo byť? V Rakúsku som zažil ako to funguje. Učitelia odborných predmetov, dajme tomu u nás napríklad aspoň predsedovia predmetových komisií, by mali znížený úväzok aby mali vytvorený priestor pre povinný kontakt so sociálnymi partnermi z praxe, kde sa musia školiť na nové technológie a riešiť s nimi inováciu učebných osnov i uplatnenie absolventov. A to by mohlo byť i zmysluplné kreditné vzdelávanie.
