Keďže som pracoval aj inde ako v školstve, môžem porovnávať. Moje predchádzajúce pracoviská boli tradičné s „normálnou" pracovnou dobou. Po jej skončení som mal ozaj voľno, vrátane víkendov. Nenosil som si domov robotu, jednoducho „padla". Iba keď boli snáď periodické odborné skúšky, bolo treba sa aj do predpisov, či noriem trošku pozrieť.
V škole je to iné. Po odučených hodinách a iných povinnostiach v škole, príde učiteľ domov a stále ešte „nepadla". V taške písomky, v mailoch, či v školskom e-learningu referáty od študentov, ktoré treba opraviť. Čo zajtra učím, musím si pripraviť, na jednu hodinu si potrebujem spraviť prezentáciu, na druhú pripraviť cvičenie a potrebujem si prepočítať príklady, ktoré chcem zajtra so študentami prejsť. Blíži sa termín maturít, musím pripraviť zadania, jedno meranie si musím urobiť v škole po vyučovaní, lebo ho chcem dať na praktickú maturitu a potrebujem si to najskôr zmerať sám. Volá rodič jedného študenta, že by potreboval so mnou popoludní v škole hovoriť, či ho počkám. Jasne. Je večer a ja ešte rozmýšľam nad skladbou jednej hodiny, aby študenti správne pochopili danú látku. Učiteľom „nepadá", je to povolanie, ktoré nie je ohraničené pracovnou dobou. Samozrejme nie všetci sú vyťažení rovnako. Viem, že napríklad učiteľ základnej školy sa dokáže pripraviť cez víkend na celý týždeň, že nie každý predmet si vyžaduje rovnako veľa času na domácu prípravu. Aj preto sú niekde zavedené koeficienty na predmety podľa obtiažnosti domácej prípravy, či samoštúdia a podľa toho sú odstupňované úväzky. Keď som bol v Rakúsku na škole podobného typu ako je naša, to bolo zavedené a považovali to za úplne logickú samozrejmosť. Veď to aj je, len u nás ešte k takejto reforme neprišlo. Tu je vrchol reformy, či sa píše predmet s malým, či veľkým písmenom a najmä aby sa veľa písalo aj trikrát to isté.
Spomínam si, ako nám v priebehu školského roka vypadla učiteľka odborných predmetov a kamarát mi prihral známu, ktorá mala živnosť a prišla, že v pohode zaskočí. Vydržala tri dni. So slovami, že tri noci poriadne nespala a že si nikdy nemyslela, že 45 minút trvá tak strašne dlho a že študenti sú schopní sa pýtať aj naozaj k veci a ona z hlavy nevie reagovať odišla a zložila poklonu všetkým, čo túto prácu vykonávajú. Oni naozaj väčšinou nemajú pracovnú dobu a tú dovolenku si nemôžu vybrať kedy ich napadne, aby si užili „last minute"mimo hlavných prázdnin.
Toto nie je sťažovanie sa, to je realita, ja mám svoju prácu rád a chcem len ukázať ako to je s tými prázdninami učiteľov. A všetkým kolegyniam a kolegom zaželať počas jarných prázdnin aj trochu oddychu. Ja budem „dovolenkovať" aj tak, že idem študentom vybavovať praxe na maturitné týždne, ale skúsim si nájsť čas aj na trochu oddychu na nádych pred maturitným finišom.
Príjemné prázdniny, či dovolenky kolegovia!