Zrušenie jazykových certifikátov

Autor: Peter Papík | 1.12.2013 o 11:18 | (upravené 1.12.2013 o 14:33) Karma článku: 7,80 | Prečítané:  477x

Školstvo čaká ďalšia zmena. Na to sme si už zvykli, veď neprejde snáď mesiac, aby nejaká neprišla. Horšie je, že tie zmeny nie sú, podľa mňa, väčšinou dobré. Tentoraz sa Ministerstvo školstva sa rozhodlo zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Aj keď nie som jazykár, myslím si, že ide o chybný krok.

Ako dôvod uvádza Ministerstvo školstva, že nemá dosah na kvalitu skúšky na inštitúciách, ktoré tento certifikát vydávajú. Tento argument však príliš neobstojí, pretože je to práve Ministerstvo školstva, ktoré Vyhláškou stanovuje, z ktorej inštitúcie sa tieto certifikáty ako náhrada maturitnej skúšky môžu uznávať. Ak má dôvodné pochybnosti o niektorej inštitúcii, môže ju jednoducho z Vyhlášky odstrániť. No ak má dôvodné pochybnosti o kvalite maturity na niektorej strednej škole, zruší ju? Jasné, že nie. Minulý rok uviedol denník Sme,podľa mňa nie príliš korektný, prieskum spoločnosti Ineko, a v nie najvhodnejšom čase, pred prijímacími skúškami, kde uverejnili tabuľku „najlepších" škôl. Jediné kritérium bolo získané percento na externej časti maturít. To by sa však nemohli objavovať informácie z niektorých škôl o nadštandardnej pomoci pre študentov počas testovania za účelom získania väčšieho percentuálneho výsledku.

Aj druhý argument ministerstva je spochybniteľný. Hovorca ministerstva oznámil, že každý žiak strednej školy by tak mal od budúceho školského roka absolvovať písomnú i ústnu maturitu z cudzieho jazyka, žiadne výnimky nebudú. Toto tiež neplatí, pretože ak študent príde z Pedagogicko-psychologickej poradne s tým, že má diagnostikované vývinové poruchy učenia a bude „integrovaný", nemusí absolvovať externú časť a na vysvedčení aj tak bude mať uvedenú úroveň skúšky B1. Takže výnimky sú.

Zabúda sa však na podstatnú vec, že jazykový certifikát má medzinárodnú platnosť, čo sa o našej maturite povedať nedá. A myslím si, že jediná cesta, ako skvalitniť vzdelávací proces a kvalitu jeho výstupov je štandardizácia, validita a reliabilita skúšok na školách. Takže teraz ak študent bude chcieť v zahraničí preukázať jazykové schopnosti aj na papieri, bude si musieť okrem maturity aj tak medzinárodný certifikát urobiť.

Ak zavrhujeme medzinárodne platný certifikát a uprednostňujeme maturitnú skúšku, tak by sme si mali najprv urobiť poriadok doma. Ako je možné, že študent, ktorý napríklad na priemyslovke ledva prelieza so všetkých predmetov, vrátane jazyka, prestúpi na učňovku (teraz Stredná odborná škola) a tam je vyznamenaný a maturitu z jazyka urobí na vyše 80% ? To je štandardizácia maturít? Ako je možné, že napríklad čerstvá absolventka gymnázia príde na pohovor, kde sa vyžaduje angličtina a nevie povedať dve súvislé vety? Takže ak chce ministerstvo zaručiť kvalitu, malo by začať v prvom rade na domácom piesočku. Lenže v našom školstve platí, že každý minister si stavia svoje predstavy ako dieťa domček na piesku a príde druhý a nie že by už ten postavený dom vylepšil, ale on ho rozbúra a stavia svoj vlastný.

Školstvo nemá šťastie na ministrov. Žiadna vláda nemala školstvo ako prioritu, keď tak len rečami. A ak aj niektorý minister spravil nejakú dobrú vec, tak ďalších sedem pokazil. Až sa zdá, že najúspešnejší minister by asi bol taký, ktorý by štyri roky nerobil nič, len hral golf. Lebo načo najviac školstvo trpí, je nesystémovosť. Veď len u jazykov, najskôr zavedú povinne dva cudzie jazyky na stredných školách, o chvíľu to zrušia. Zavedú povinnú angličtinu od základnej školy a aj to zrušia. A teraz umožnia získať medzinárodne platný certifikát ako náhradu maturitnej skúšky a aj to idú zrušiť.

No ale ak tento týždeň prejde Jahnátkovmu ministerstvu zákon o obmedzení zberu húb, tak uznám, že Bobríka sprostosti tento mesiac nevyhrá školstvo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?